Vianočný stromček je pre deti jedným z najočakávanejších symbolov Vianoc ( hneď po darčekoch samozrejme).
Akoby to bolo včera keď som rátala dni koľkokrát sa ešte vyspím a budú tu Vianoce.
Keď už konečne rozvoniavala obývačka borovicou už som vedela, že to nebude tak dlho trvať. Aj keď pojem trvať v detskom ponímaní, je omnoho dlhšia časová veličina ako v tom dospelom.
Niekedy by som potrebovala aby mi deň trval tak dlho ako keď som bola dieťa možno by som stihla stihnúť aj nestihnuteľné.
U nás doma za mojich detských čias bolo praktizované, že stromček ozdobil Ježiško. Takže keď sme v noci išli na obhliadku a videli cez sklo dverí ligotať sa farebné svetielka skákali sme ako opice.
Ja som to u nás zaviedla tiež ale tento rok ma Sofia zrušila s tým, že kedy ho už konečne ozdobím veď mám ozdoby tak načo čakám.
Nemalo zmysel jej vysvetľovať, že veď Ježiško ozdobí. Videla som jej presvedčenie v očiach o tom, že stromček staviame my.

Pre mňa je Vianočný stromček živý stromček. Tá farba,vôňa ihličia a miazgy mi pripomína detstvo a Vianoce bez živej borovice si neviem a ani nechcem predstaviť.
Tak sme sa včera teda pustili do zdobenia za pomoci 2 malých pomocníkov a kulisou vianočných "songov" v podaní Chrisa Rea alebo brčatého "Džordžikááá " . Konečná bilancia = jedna rozbitá guľa a dve ihličím popichané deti.

Vrátim sa k rozbitej guli. U nás sú používané gule slovenské , fúkané, klasické a nezameniteľné krásne. Nesmú chýbať ani drevené dekorácie a ručne háčkované gule od mojej šikovnej mamky.