Boomerang


Klasický cestovný scenár, ktorý poznajú asi všetci rodičia.
Rodinná "pohodička", potešenie z výletu až do chvíle, kedy sadnete do auta a po 10 minútach sú zrazu všetci hladní, všetkým treba cikať (všetkých myslím 2 pasažierov okupujúcich zadné sféry vozidla ).
Samozrejme, že po pól hodine takéhoto zvukového teroru začnete hučať aj vy.
Otáčam sa za Adamom so slovami, že ak okamžite neprestane pindať zastavíme a vysadím ho.
Najprv si vypočujem, že na ceste sa hocikde zastať nemôže ( logicky, pamätá si z predchádzajúcich diskusií o cikaní, keď mu prízvukujeme, že na diaľnici sa hocikde zastaviť nedá, musí hovoriť dopredu alebo vydržať ).
Ďalej sa opakujú bežné frázy o tom, aká som zlá matka, že som ani nemala mať v brušku takého chlapčeka keď na neho kričím a, že ma nechce.
Vravím mu, fajn čo by robil bez maminky.
Klasická odpoveď prichádza pohotovo : "Mám predsa ocka.."
Ja spokojne vyťahujem kalibre typu: "No, ale ocko býva dlho vo firme, nemohol by si chodiť na obed zo škôlky, bol by si tam posledný." A ďalšie názorné príklady, prečo je mama pre neho vlastne tak dôležitá.
Na záver nezabudnem poznamenať, že ak chce môžeme si to vyskúšať a ja pôjdem niekam na týždeň.

Tak si vypočul môj prejav a potom sa ma pýta:
"Matka a kde by som bol teraz keby si tu nebola?"
Vravím s víťazoslávnym tónom v hlase a spokojným úškrnom : "Neviem kde by si bol."
On:" No predsa v aute."


Otáčam sa. Som už ticho, nemám čo povedať. Manžel sa chichúňa na tom ako som dostala na frak. Tak logická vec a mňa to nenapadlo.
Dostalo ma moje vlastné dieťa. Bumerang.

Zuzana

No comments:

Post a comment