Prišla domov zo školy a vraví mi : " Maminka mohla by si mi kúpiť druhý peračník, taký ako majú ostatné deti."
Zaujímal ma dôvod jej rozhodnutia, pretože si ho predsa vybrala sama a páčil sa jej, či sa jej už vari nepáči.
Odpovedá mi:  "Maminka ale áno, on sa mi páči ale deti sa mi v škole smiali, že je iný. Jeden chlapček sa postavil v triede ukázal na neho, že aha aký má peračník a začali sa smiať."

Chvíľu som ostala ticho. Premýšľala som čo jej povedať a ako jej vysvetliť chovanie chlapčeka bez toho aby som bola neobjektívna a ovplyvnená aktuálnou emóciou hnevu, čo by viedlo len k zbytočnému narušeniu vzťahov. Koniec koncov chlapček nemusí byť vôbec zlý, možno to bolo len jeho momentálne rozpoloženie, možno chcel byť len vtipný a zaujať ostatných alebo možno ju ( poznáme to keď sa chlapcom páčia dievčatá v tomto veku tak to prejavujú tým, že im robia "zle").

Tak som si ju zobrala na kolená a vravím jej:
"Vieš, najdôležitejšie je, že sa ten peračník páči tebe, je tvoj nemusí ťa zaujímať či sa páči ostatným. Je iný a tým je výnimočný.
Nie je smiešne mať niečo iné a odlišovať sa od druhých, smiešne je chcieť mať to isté čo majú iný len preto, že to majú oni.
Pravdepodobne sa chlapčekovi tvoj peračník páči a cíti sa zle, že taký nemá tak chce aby si sa aj ty cítila zle, tak sa ti vysmieva."
Usmiala sa, objala ma so slovami, mám ťa rada mami.


Od útleho veku si životom prejdeme rôznymi situáciami, stretneme mnoho ľudí a áno bohužiaľ aj mnoho tých negatívnych, nespokojných so svojim životom ( teraz nemyslím situáciu s peračníkom, len sa zamýšľam...).
Poukazujú na Vás, na to čo máte / nemáte, ako vyzeráte s kým sa stretávate, v akom aute sa vozíte, kde bývate.
Snažia sa Vám život znepríjemniť aby si svoje vlastné ego povýšili aspoň na úroveň ich inteligencie, ktorá je častokrát mizerná vzhľadom na ich činy a reči.
Pre našu vnútornú pohodu je však najdôležitejšie pochopiť, že ľudí nezmeníme, nemáme tú moc. Je to zbytočné čerpanie našej energie ktorú môžeme využiť oveľa prospešnejšie.
Jediné čo môžeme zmeniť je náš pohľad na nich a na veci také ako sú.
Toto mňa naučil život a ľudia s akými som sa stretla ( nie nadarmo sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré, takže aj tá najhoršia osoba vo vašom živote Vám môže byť neskutočným prínosom vo Vašom duševnom raste ).
Toto ja budem učiť svoje deti.
Byť skromný, nepovyšovať sa nad druhými, nesúdiť iných, neriešiť životy druhých ale byť spokojný a vyrovnaný so sebou, so svojim výberom odhliadnuc od toho čo si o tom myslia druhí.

Majte pekný deň.