Tu prichádza jedna z prvých lekcií života.
Lekcia podeliť sa, odoprieť si. Možnosť výberu, ktorá závisí na mojom rozhodnutí. Buď si jablko nechám celé, ako to bolo doteraz, alebo sa podelím so súrodencom, ktorý vlastne nikdy nepoznal ten pocit mať to jablko sám, pretože sa narodil ako druhý. Nemá možnosť prvotnej voľby. Musí len čakať na moje rozhodnutie alebo zmeniť chod situácie a pokúsiť sa bojovať o jablko.

Chcem plakať ?

Kričať ?

Biť sa ?

Jabĺk bude ešte mnoho, možno nie hneď dnes, ale úsmev a radosť súrodencovi môžem urobiť práve v tomto okamihu. A možno mi na oplátku požičia to autíčko čo mi minule požičať nechcel.

Detský svet, pre nás dospelých tak nepochopiteľný a dávno zabudnutý. No pre nich aj riešenie obyčajnej situácie ako sa podeliť o hračku, je veľkým krokom k formovaniu osobnosti ako takej.

Pre nás malichernosť, kopa hluku hádajúcich sa detí, ktorý stupňuje krik vrieskajúcej matky.
Veď prečo mu to jednoducho požičať nemôže, mal/ a by ustúpiť veď je starší /a.

No nemôže, no nemala a prečo aj ?
To, že je staršia si nevybrala ona. Tie dva roky rozdielu z nej nerobia o roky skúsenejšiu a dospelejšiu. Aj ona cíti krivdu. Má svoj pohľad, iný ako ja, iný ako brat. Prirodzene. Každý sa pozeráme na veci inak. 

Skúsme rešpektovať my ich, ukážeme im ako majú rešpektovať oni nás a svoje okolie. Ukážme im nájsť kompromis, raz ho nájdu aj bez nás.