Pretože, nerada čítaš ...

Pretože, ťa musím stále kvôli tomu obháňať ... 

Pretože, ťa ľúbim ...

Pre teba ... 

Stojím pred tebou už 8 rokov.

Ešte pred žiadným zrkadlom som nestála tak dlho.

Ešte žiadne nebolo tak pravdivé.

To čo zobrazuje nie je len obraz.

Je to celé moje ja, s pridanými hodnotami teba, ktoré vidíš len ty.

Viem aká si, pretože viem aká som ja.

Viem akú dáš otázku lebo poznám odpoveď.

Viem aká bude tvoja reakcia, pretože viem aký je môj podnet.

Nerada o tom hovoríš, a ja aj tak viem , že ťa to trápi.

Viem, že veci urobíš aj bez toho aby som ti to povedala, len to musí byť z tvojej vôle, kedy máš pocit, že si na to prišla sama.

Viem, že sa vieš ospravedlniť aj keď to nepovieš nahlas, tvoje oči to hovoria za teba.

Viem, že sa rada smeješ aj keď ti do smiechu nie je.

Viem, že ma potrebuješ, aj keď odchádzaš s úmyslom pri mne nebyť.

Viem, čaká nás ešte dlhá cesta.

Nebude ľahká, pretože viem akou som si prešla ja kým som sa stala akou som.

Aj ty raz taká budeš, viem to a závisí to aj odo mňa.

Od toho čo ti poviem, spravím, ukážem a naučím. 

Viem, že to zvládnem, pretože ti verím a verím aj sebe.

Stojím tu pred tebou, milé moje zrkadlo, držím ťa za ruky a vždy ťa budem chrániť aby si sa mi "nerozbilo".