Bežný deň....
Bežná situácia....
Konflikt súrodencov...
"Ale on mi povedal, tak preto som ho udrela " spustila obhajobu.
Poznám ich tak, ako pozná každá matka svoje dieťa.
Nevyšetrujem, nie som detektív.(Pravdupovediac ani na to už, po neviem koľký tisíckrát, nemám nervy.)
Riešia si to sami medzi sebou, tak ako som si to riešila ja so svojimi súrodencami.
Učím ho, že dievčatá sa nebijú.
Ona to vie a príkladne to využíva. Nenápadné štipnutia, odsotenia, uštipačné poznámky a podobne.
Opäť s plačom kričal " udrela ma veľmi zase..."
"Vráť jej to" , znela moja odpoveď popri chystaní večere.
"Ale ja jej to nemôžem vrátiť !" trval si na svojom.
"Prečo by si nemohol ?"
"Pretože nechcem, lebo dievčatá sa predsa nebijú... "
V takejto chvíli sa zastavím a rozmýšľam sama nad sebou.
Čo vlastne od nich chcem?
Na jednej strane ho učím tomu, že dievčatá sa majú chrániť nie biť. Na druhej strane mu poviem aby jej vrátil to, čo uštedrila ona jemu.
Kto sa v tom má vyznať?
Mojím zámerom je aby sa vedeli zachovať adekvátne v určitých situáciách a pritom ja sama si v nich protirečím.