Nie som mama ale matka. Teda aspoň ja sa tak vnímam.
Nie raz som sa v príspevkoch zmienila o tom aký typ človeka sa Vám tu prihovára.
Som jeden z tých cholerických, introvertných, výbušných jedincov ktorí častokrát najskôr konajú až potom rozmýšľajú.
Veľakrát keď idem do vývrtky spomeniem si na svoju sestru ako sa na mne smeje, že ako z toho "telíčka" môže ísť taký hlas.
Vždy keď je u nás a decká ma vytočia začnem húkať ako siréna, ktorú počuť asi aj do susedných domov.
Pritom si veľakrát hovorím nehúkaj, nekrič, nikam to nevedie. No druhé ja to bohužiaľ proste potrebuje. Odventilovať všetok ten hnev a potom sa ukľudním. Pre mňa je to určitý spôsob "psychohygieny".
Viete si predstaviť tú situáciu keď s vypleštenými očami kričíte tak, že máte navreté žili od krku až po malíček ľavej nohy a niekde v pozadí sa smeje sestra. Vlastne nesmeje, rehoce.
Aj keď klop klop, už sa to omnoho zlepšilo.
Nehádžem taniere, netrhám papiere ani nebúcham do vankúšov.
Častokrát sa pre veci nadchnem, dokážem o nich básniť a zdokonaľovať ich celé hodiny, dni, mesiace a nakoniec ich do konca nedotiahnem. Cúvnem. Akýsi zvláštny poddruh sebareflexie.


Každopádne bez mučenie priznávam, že život so mnou nie je ľahký.
Takže tak ako si myslíme my, že život s deťmi nie je jednoduchý, tak ani oni to nemajú s nami ľahké.
Najmä teraz počujem častokrát v hlave mamine slová, tvoje deti ti to dvojnásobne vrátia.
Neviem či dvojnásobne alebo skôr desaťnásobne.
Pre moje "vylevelovanie" charakteru mám dcéru s rovnakou povahou ako som ja a to do poslednej bodky. Takže presne viem ako bude reagovať na moje podnety a na dané situácie. Vlastne denne zvádzam boj sama so sebou.
Vidím na nej čo je zlé a čo dobré na mne.
Vidím čo mám na sebe zlepšiť a čoho sa naopak držať.
Ešteže mám aj druhé dieťa, ktoré má zopár vlastností ako vzťahovačnosť a tvrdohlavosť po matke, ale je to taký náš malý hromozvod.
Adam ustojí všetko.
Sofia je mojím zrkadlom a Adam tým, čím by som mala byť.


Je neuveriteľné ako dve deti vychovávané v rovnakom prostredí dokážu byť tak odlišné osobnosti.
Keď sa povie, že dieťa je dar a zázrak života tak mi to už dáva zmysel. Niežeby mi to predtým, keď boli menší zmysel nedávalo. No tým ako rastú a formujú sa ich povahové vlastnosti je to omnoho silnejšie.
Ďakujem tomu, že môžem byť matkou a vždy sa budem snažiť byť aj mamou.
Pretože som sa naučila, že nie je dôležité usmievať sa len keď to tak cítime. Dôležité je usmiať sa vo chvíli, keď to môžu cítiť tí, ktorých milujeme.

Veľa rodičov, ktorí majú doma 2 dievčatká alebo 2 chlapcov prídu do obdobia, keď ich začnú rovnako, alebo aspoň podobne obliekať.
My Vás v nasledujúcich príspevkoch presvedčíme o tom, že aj keď máte doma párik, viete ich dokonale zladiť.
Nám na túto sezónu nahrali aktuálne kolekcie značiek Small Rags a En*Fant.
Small Rags je u nás na trhu vďaka e-shopu Little Hipster už nejaký ten rôčik.
Nie tak dávno e-shop oficiálne rozšíril portfólio oblečenia o nie menej kvalitnú severskú značku En*Fant.
Tieto dve značky okrem domova majú spoločnú aj grafickú dizajnérku, ktorá navrhla ikonického pána Ragsíka, či chutné ilustrácie na tričká kolekcie En*Fant.
En*Fant doposiaľ vynikali na našom trhu predovšetkým prostredníctvom gumáčikov či kožených topánočiek.
Mňa osobne veľmi mrzí, že som sa tento rok nemohla zúčastniť na prezentácií týchto kolekcií skrz Adamkovu chorobu.
Nič to však nemení na tom, že kolekcie sú naozaj podarené.
Small Rags už tradične nechali vo svojom portfóliu denimové kúsky, či predĺžené asymetrické svetríky v dievčenskej kolekcii, ktorému sme opäť neodolali. K šedej variante nám tak pribudla ružová.

Podobné outfity sa nám podarilo vytvoriť vďaka šortkám a sukni s rifľovým vzhľadom, ktoré sú z príjemného, vzdušného materiálu a okrem modrej farby je v ponuke aj vypraná čierna.
Mňa osobne potešili kožené sandálky značky En*Fant. Majú ortopedický tvar, jednoduché zapínanie a najmä sú z kože. Nakoľko deti v lete sandálky nosia aj na boso, uprednostňujem kvalitné materiály. Myslím si, že do topánok sa investovať oplatí.


Pokiaľ ešte nemáte prechodnú bundičku, určite za pozornosť stojí prešívaná bundička s predĺženým zadným dielom, v štýle "bomber" z dielne En*Fant. Je tenšia a tak poslúži aj v lete pri chladnejších dňoch.
Adamkovi sa predovšetkým páči veľká hviezda vzadu :D


Či už Vás tieto naše kombinácie (pri ktorých asistovala Sofia) oslovili alebo nie, určite stojí zato hodiť očkom po nových kolekciách, či už ležérnej Small Rags alebo elegantnej En*Fant. (ktorej sa ešte povenujem v pripravovanom príspevku v podaní editoriálu)





Sofia´s outfit
Cardigan - Small Rags - HERE
T-Shirt - Small Rags - HERE
Skirt - Small Rags - HERE
Knee socks - MOE -HERE
Leather Sandals - En*Fant - (contact please Little Hipster shop)
Headband - from Little Creative Factory Hat

Adam´s outfit
Jacket - En*Fant - HERE
T-Shirt - Small Rags - HERE
Shorts - Small Rags - HERE
Knee socks - MOE - HERE
Leather Sandals - En*Fant (contact please Little Hipster shop)

Myslím si, že nie som prvá ani posledná, čo sa s podobnými vecami stretla a určite ešte aj stretne. No brať to budem s oveľa väčším nadhľadom.
Ako sa vraví všetko zlé je na niečo dobré.
Tak aj ľudia, ktorí Vám škodia Vás dokážu neuveriteľne posunúť a ani sami si to mnohokrát neuvedomujú.
Keby som neprišla v minulosti do kontaktu s osobami akými som prišla, nikdy by som neverila, že niekto dokáže vytvárať také steny medzi ľuďmi.
Veľakrát sa až od tretích osôb o sebe dozviete veci o ktorých by sa Vám ani len nesnívalo, že niekoho môžu napadnúť. Možno to bude tým, že to nerobíte vy tak to nečakáte u druhých. Príde Vám to nelogické ako môže niekto tráviť čas nad niečím tak zbytočným ako vymýšľaním klamstiev o iných.
Najprv sa človek hnevá ale postupom času Vám začne byť takých jedincov ľúto.
Skutočne spokojní a vyrovnaní ľudia nemajú potrebu "honiť" si ego tým, že sa snažia pre svoj dobrý pocit "špiniť" niekoho iného, len aby si dokázali, že nie sú na tom až tak zle.
Najhoršie na tom je, že takýto ľudia sa tak zamotajú do svojich sietí klamstiev, že ani sami nevedia čo je pravda a čo fikcia.
Pritom jediná osoba, ktorú trestajú najviac sú oni.

Tieto dni prebieha zápis predškolákov do prvých ročníkov.
Veľký krok v živote malého človeka ale aj v živote rodiča a všetkých členov rodiny.
Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale s nástupom dieťaťa do školy sa zmení veľa vecí a nastavení, podľa ktorých ste doteraz fungovali.
Ako si zvyknúť na tento zlom a pritom sa nezblázniť?
Tu je zopár tipov od nás, ktorí máme aktuálne doma prváčku.


Dovolenka už zrazu nemôže byť hocikedy
Jedným z najviac prelomových faktov je, že dieťa už nemôže hocikedy vynechať školskú dochádzku. Pokiaľ ste teda boli zvyknutí ísť na dovolenku počas roka, pred letom alebo na "last minute" tak to už také jednoduché nebude.
Ja som sa tak trošku pozabudla pred Vianocami. V tom čase pravidelne chodievame na Vianočné trhy do Košíc. Tento rok sme si zase naplánovali víkend pred Vianocami + 3 dni z týždňa. Až potom mi došlo, že slečna má prázdniny až od štvrtka, takže naša dovolenka musela byť skrátená. (aj keď nakoniec sme tam aj tak nedošli)
Rodič síce má právo ospravedlniť dieťa z rodinných dôvodov na 5 dní počas celého školského roka, ale určite je dobré si to rozložiť alebo nechať niečo v zálohe.
Aby Vás nič nezaskočilo, zostáva Vám len dobre plánovať a napasovať výlety s voľnými dňami dieťaťa.


Voľný čas na hranie nesmie chýbať
Pre dieťa je veľkým skokom pravidelnosť aj povinnosti, ktoré školská dochádzka obnáša. Zrazu sa nemôže hrať kedy chce a koľko chce.
Aby nezačalo brať školu ako prekážku a niečo nepríjemné, čo ho obmedzuje v jeho aktivitách, je dobré vyčleniť mu čas kedy môže robiť a venovať sa tomu, čo ho baví.
My máme na to vyhradenú dobu po príchode domov z družiny.
Dieťa potrebuje chvíľku vypnúť, odreagovať sa, uložiť a spracovať všetky informácie, ktoré cez deň prijímalo.
Takto oddýchnuté sa môže neskôr venovať domácim úlohám,  avšak nie vo večerných hodinách, keď je už dieťa unavené z celého dňa. Reaguje potom podráždenejšie a ani sa mu tak nedarí.


Krúžky áno, ale hlavne nie príliš veľa
Keď dieťa k niečomu inklinuje a baví ho to, podporte ho v tom. Je pozitívne, keď si dieťa nájde záujem a venuje sa niečomu plnohodnotnému, rozhodne to však netreba preháňať. Pre prváčika je šokom už samotná škola, nie to ešte ďalších 5 krúžkov. Dieťa to zbytočne vyčerpá a je možné, že ho nakoniec nebude baviť nič. Veci nebude robiť od srdca a s láskou, ale z donútenia a z posledných síl.
No a čo, že susedina Klára stíha klavír, spev, balet aj tenis. Baví to ju alebo jej mamu?
Netreba sa porovnávať ani pretekať. Nie je dôležité robiť veľa vecí a nekvalitne, radšej menej ale poriadne.

Zapojte súrodencov
Ak už máte súrodencov starších alebo mladších, nie je na škodu zapojiť do činnosti výučby aj ich. Dieťa sa tak nebude cítiť obmedzené, že sa musí teraz učiť a zvyšok sa hrá. U nás sa tak vyrukovalo s tým " ale Adam si to tu užíva a ja musím....".


Každopádne jedna z najlepších vecí, ktorú deťom môžete dať je Váš čas. Pri prváčikoch to platí dvojnásobne, aj keď niektorí si myslia, že veď sú malí ešte toho toľko nemajú. Práve naopak.
Nastala veľká zmena v ich živote a teraz potrebujú Vaše nasmerovanie, Vašu pomocnú ruku, či povzbudenie. Každé dieťa je jedinečná bytosť a tak by ste k nemu mali pristupovať. Keď staršiemu ide matematika, možno mladší bude na jazyky. Pokiaľ nevyniká v krásnej úprave a čítaní, to neznamená, že z neho nebude úspešný fyzik.
Preto nešetrite chválou keď sa im podarí a nebuďte prísni keď im niečo nevyjde.
Povzbuďte ich, že pri ďalšom pokuse a trénovaní to bude omnoho lepšie, alebo im porozprávajte príhodu zo svojho detstva o tom ako ste si tým prechádzali vy. Ste ich vzorom a omnoho lepšie sa budú cítiť, keď budú vedieť, že v tom nie sú samé.
Pripravíte ich tak na ďalšie roky štúdia, kde nebudú zlyhanie a neúspech brať ako katastrofu, ale ako posunutie ďalej a motiváciu na sebe pracovať.

Celý Marec sa niesol v znamení kníh.
Pôvodne som tento príspevok chcela uverejniť v priebehu mesiaca nech je to aktuálne ale nemohla som nájsť fotky, ktoré som si k nemu pripravila.
Niekedy robím veci v rýchlosti za pochodu, podvedome ich umiestnim niekam a potom neviem kam. Asi si budem musieť začať písať niečo ako evidenciu kde, kedy, čo a kam "zapatroším" aby som v tom nemala neskôr chaos.
Dôležité však je, že som ich  v konečnom dôsledku našla.

Knihy nás sprevádzajú celý život.
Už od ranného veku s nimi prichádzame do kontaktu v podobe malých detských knižočiek.
Pre malých zvedavcov je prirodzene podstatnejší vizuál ako samotný obsah. Avšak nič to nemení na tom, že sa pre nich kniha stáva takým malým sprievodcom a priateľom na ceste poznávania.
Knihy nám môžu dať viac ako len čitateľský zážitok. Mnohokrát sa nám spájajú s niekým, niečím alebo nejakou konkrétnou udalosťou, či obdobím.
Priznám sa, že ja od kedy som matka čítam málo kníh. Ak teda neberiem do úvahy všetky tie rozprávkové a zvieratkovské, ktoré som s deťmi prelistovala niekoľkokrát dookola.
Na jednej strane ma to aj mrzí, pretože pre mňa je to taký malý rituál oddychu keď si človek vyloží nohy, zabalí sa pod deku a ponorí do iného sveta.
Nebudem sa vyhovárať na nedostatok času, pretože keď človek veľmi chce, tak si priestor nájde a všetko ostatné sú len výhovorky.
Možno je to podnietené aj tým, že si takú svoju knihu života prežívam sama.
Mojou najpoučnejšou kapitolou, ktorú by mi nedala žiadna iná kniha je byť matkou.
Všetky maminy o tom vieme svoje.
Sebadisciplína, sebaovládanie, predvídanie, multifunkčnosť.
Vrátenie sa v mnohých situáciách do úplného základu sebapoznania.
Následne keď si čítate riadky v reálnej knihe máte pocit, že ste to už prežili a presne toto sa deje aj Vám.

V priebehu jedného dňa si dokážete prejsť niekoľkými žánrami.
Chvíľu sa cítite ako v rozprávkovom svete, následne máte pocit, že toto musí byť sci-fi.
Inokedy prežívate úplnú drámu a keď dostane odrhnutý kvietok od syna je to ako v najkrajšom románe. Pri vyšetrovaní zmiznutých vecí, či počiatočného konfliktu by Vám niekedy nepomohol ani najlepšie napísaný diel Sherlocka Holmesa.
Ak ste mali doteraz pocit, že Ezopovi to s bájkami naozaj išlo tak po rozprávaní príhod zo škôlky zistíte, že to bol skutočne ale skutočne len pocit.
Každopádne to, čo Vám dajú knihy reálne alebo knihy "života" Vám nikto nikdy nevezme a nie nadarmo sa vraví, že kniha je najlepším priateľom človeka. Bola tu, je tu a bude tu vždy keď ju budete potrebovať.

"Kto nevie snívať, nevie skutočne žiť. "
                                                                                       Sof&Adamoo