Archive for November 2016

Nikdy nesľubuj to, čo nemôžeš splniť.
Slová majú omnoho väčšiu váhu ako si myslíme a najmä tie, ktoré povieme deťom.
Naša osobnosť, naše hodnoty a priority sa formujú odmalička a práve my, ako rodičia, sa stávame príkladom pre naše deti. To čo konáme a hovoríme sa nám vždy vráti cez naše deti a to najmä vo chvíli, keď to najmenej čakáme. Potom sa snažíme hľadať vinníka, odpovede na otázky kde sa stala chyba a prečo sa moje dieťa správa tak, ako sa správa.

Mnohokrát si však v určitých momentoch neuvedomujeme, ako aj maličkosti dokážu ovplyvniť malého človeka.
Chvíle keď cíti smútok, sklamanie, zlosť.
Nevedia to pomenovať, nevedia s tým bojovať, vedia to len precítiť a následne podľa toho konať. My sme tí, ktorí ich musíme naučiť ako to použiť správne.

Sľuby by sa mali plniť a tie čo dávame deťom by pre nás mali byť posvätné.
To čo je sľúbené je automaticky očakávané. Neexistuje teraz nie, nabudúce ani iné výhovorky.

Minule som sľúbila Adamkovi, že ho prídem vybrať zo škôlky na obed.
Tešil sa. V šatni sa ma niekoľkokrát spýtal, či naozaj prídem.
Pri vstupe do triedy mi však pani učiteľka pripomenula, že akurát v daný deň majú angličtinu. Poobede, ako každý týždeň.
Zabudla som, vypadlo mi to. Možno to bolo podmienené aj tým, že týždeň predtým mali náhradnú hodinu v iný deň.
Bola to však moja chyba. To, že som zabudla a sľúbila niečo, čo teraz splniteľné nie je.
Vravím Adamkovi, že teda nemôže ísť na obed, pretože má angličtinu, že pôjde nasledujúci deň.
Pozrel sa na mňa so smútkom v očiach " maminka ale veď ty si mi to sľúbila".
Odišiel do triedy sklamaný človekom, ktorému verí najviac.
Človekom, ktorý by mal byť pre neho príkladom ako sa veci robiť majú a v ktorom by sa sklamať nemal, pretože to od neho nečaká.

Prišla som domov, po chvíli pochodovania po kuchyni a nadávania si som zdvihla telefón a zavolala pani učiteľke, že predsa len pôjde na obed, pretože som mu to sľúbila a nechcem aby sa naučil, že sľuby sa plniť nemusia.

Bolo to malé poučenie pre mňa, no veľké ponaučenie pre Adama.
"Maminka tak predsa si prišla" zneli jeho slová keď ma zbadal.
"Áno Adamko, prišla, lebo som ti to sľúbila "......