Celý Marec sa niesol v znamení kníh.
Pôvodne som tento príspevok chcela uverejniť v priebehu mesiaca nech je to aktuálne ale nemohla som nájsť fotky, ktoré som si k nemu pripravila.
Niekedy robím veci v rýchlosti za pochodu, podvedome ich umiestnim niekam a potom neviem kam. Asi si budem musieť začať písať niečo ako evidenciu kde, kedy, čo a kam "zapatroším" aby som v tom nemala neskôr chaos.
Dôležité však je, že som ich  v konečnom dôsledku našla.

Knihy nás sprevádzajú celý život.
Už od ranného veku s nimi prichádzame do kontaktu v podobe malých detských knižočiek.
Pre malých zvedavcov je prirodzene podstatnejší vizuál ako samotný obsah. Avšak nič to nemení na tom, že sa pre nich kniha stáva takým malým sprievodcom a priateľom na ceste poznávania.
Knihy nám môžu dať viac ako len čitateľský zážitok. Mnohokrát sa nám spájajú s niekým, niečím alebo nejakou konkrétnou udalosťou, či obdobím.
Priznám sa, že ja od kedy som matka čítam málo kníh. Ak teda neberiem do úvahy všetky tie rozprávkové a zvieratkovské, ktoré som s deťmi prelistovala niekoľkokrát dookola.
Na jednej strane ma to aj mrzí, pretože pre mňa je to taký malý rituál oddychu keď si človek vyloží nohy, zabalí sa pod deku a ponorí do iného sveta.
Nebudem sa vyhovárať na nedostatok času, pretože keď človek veľmi chce, tak si priestor nájde a všetko ostatné sú len výhovorky.
Možno je to podnietené aj tým, že si takú svoju knihu života prežívam sama.
Mojou najpoučnejšou kapitolou, ktorú by mi nedala žiadna iná kniha je byť matkou.
Všetky maminy o tom vieme svoje.
Sebadisciplína, sebaovládanie, predvídanie, multifunkčnosť.
Vrátenie sa v mnohých situáciách do úplného základu sebapoznania.
Následne keď si čítate riadky v reálnej knihe máte pocit, že ste to už prežili a presne toto sa deje aj Vám.

V priebehu jedného dňa si dokážete prejsť niekoľkými žánrami.
Chvíľu sa cítite ako v rozprávkovom svete, následne máte pocit, že toto musí byť sci-fi.
Inokedy prežívate úplnú drámu a keď dostane odrhnutý kvietok od syna je to ako v najkrajšom románe. Pri vyšetrovaní zmiznutých vecí, či počiatočného konfliktu by Vám niekedy nepomohol ani najlepšie napísaný diel Sherlocka Holmesa.
Ak ste mali doteraz pocit, že Ezopovi to s bájkami naozaj išlo tak po rozprávaní príhod zo škôlky zistíte, že to bol skutočne ale skutočne len pocit.
Každopádne to, čo Vám dajú knihy reálne alebo knihy "života" Vám nikto nikdy nevezme a nie nadarmo sa vraví, že kniha je najlepším priateľom človeka. Bola tu, je tu a bude tu vždy keď ju budete potrebovať.

"Kto nevie snívať, nevie skutočne žiť. "
                                                                                       Sof&Adamoo